Chov exotického vtáctva
Papagáj spevavý
(Psephotus haematonotus)
Anglicky: Red-rumped Parrot
Nemecky: Singsittich
Pôvod:
Papagáje spevavé sa vyskytujú v Južnej a Východnej Austrálii. Tieto papagáje patria do rodu stredných austrálskych papagájov, ktorý zahŕňa päť druhov. Najčastejšie sa chovajú dva z nich: papagáj mnohofarebný a papagáj spevavý. V prírode obýva tento druh otvorené savany s blahovičníkmi, záhrady a polia obrábané ľuďmi, kde údajne spôsobujú jeho kŕdle značné škody.
Vek:
Papagáje spevavé sa dožívajú v priemere 10 rokov.
Charakteristika druhu:
Ak hľadáte papagája ako domáceho miláčika, tak v tom prípade bude lepšie si zvoliť napríklad korelu chocholatú, ale ak sa rozhodnete pokúsiť chovať a odchovávať papagáje, tak je tento druh pre tieto účely úplne ideálny. Dĺžka ich tela je okolo 25 centimetrov, pričom prevažná časť pripadá na ich dlhý chvost. Skrátka dá sa povedať, že sú to papagáje rovnakej veľkosti ako známe korely chocholaté. Sú to veľmi dobrí letci, ktorým nerobí problémy preletieť aj dlhšie vzdialenosti pri hľadaní potravy a vody. Sú to papagáje žijúce v kŕdľoch s jednoznačne danou hierarchiou (existujú nadradení aj podriadení jedinci). Puto medzi párom býva dosť silné. Neodporúča sa preto chovať tieto vtáky ako samostatné jedince, ale vždy v páre. To je dôvod prečo nie sú veľmi vhodní ako domáci miláčikovia. Dajú sa síce mierne skrotiť, ale tak prítulní ako sú korely alebo andulky určite nie sú. Ako bolo napísané, pár má vytvorené k sebe pevné puto. Často si obaja partneri vzájomne čistia perie a niekedy sa navzájom kŕmia. Ale aj tu ako sa vravieva, výnimka potvrdzuje pravidlo. Ja mám skúsenosť takú, že mám doma samičku, ktorá už odchovala mláďatá s rôznymi 6 samčekmi, kde títo neboli schopní s inými samičkami ani zahniezdiť. Uvedená samička mi tak položila genetický základ pre rôzne mutácie, ktoré momentálne máme v chove. U papagája ktorý má druhové meno spevavý, by ste predpokladali príjemný hlas (spev). Uvedený fakt nie je celkom pravdivý, aj keď odborná literatúra uvádza, že tento druh má milý hlas. Ich hlasový prejav nie je o nič krajší a spevavejší ako u iných druhov papagájov. Nechcem tvrdiť, že sú extrémne hluční, ale ak ich chováte viacej ako jeden pár, čoskoro spoznáte, že dokážu narobiť pekný humbuk ako na seba neustále pokrikujú a hašteria sa.
Náročnosť:
Aké sú teda naše skúsenosti s týmito papagájmi? V prvej rade je treba povedať, že sú to nenároční a odolní vtáci, vhodní pre každého aj začínajúceho chovateľa. Dovolím si tvrdiť, že je to papagáj vhodný aj na chov v celoročných krytých voliérach, kde celkové teploty neklesnú pod -10° C. Pre chov týchto papagájov som sa rozhodol hlavne na základe ich pekného sfarbenia, dobrej cenovej dostupnosti (odhliadnúc na cenu mutačných papagájov) a ľahkého rozlíšenia pohlavia. Ostatné prednosti týchto vtáčikov som zistil až ich chovom. Tak ako som začínal s nimi nešťastne a neúspešne, tak som v súčasnej dobe rád, že som to už v samotných začiatkoch s nimi nevzdal. Začiatok bol taký, že sa mi nedopatrením podarilo chytiť uleteného samčeka, ktorý už voľne lietal niekoľko dní, pretože javil jasné známky únavy, vyčerpanosti a hladu. Čo mi už zostávalo, len sa nad ním zľutovať a chovať ho, keďže sa žiadny majiteľ v okolí nenašiel. Tak som sa rozhodol kúpiť mu samičku. Podarilo sa mi ju zohnať v chovprodukte. Neváhal som a onedlho boli v klietke dva speváčiky. Moja radosť však netrvala dlho a samček asi po troch dňoch samičku uhnal k smrti. Nevzdal som to a povedal som si, že sa pokúsim zohnať mu inú. Po nejakom pol roku sa to podarilo. Na nešťastie som musel narýchlo presťahovať klietku do iných priestorov a tak kúpená samička spolu so samčekom opäť nevydržala a našiel som ju celú dokrvavenú na dne klietky na piaty deň po zakúpení, ktorá tiež uhynula To som si povedal, že je už koniec a bol som odhodlaný samčeka posunúť niekomu inému, len tak pre radosť. No nikto nemal záujem. Tak dni plynuli a milý samček mal už niečo cez rok u mňa. Opäť som navštívil chovprodukt a naďabil som na samičku papagája spevavého. To bola dilema. Zobrať, nezobrať? Nakoniec bola túžba vidieť dva vtáčiky spolu silnejšia a samičku som niesol domov, aj keď s veľkými obavami. No, tento krát som sa už nenechal dobehnúť a bol som opatrnejší. Samičku som dal do samostatnej klietky a priložil som klietky s oboma vtákmi k sebe, tak aby na seba videli, no nedočiahli. Asi po dvoch týždňoch som sa odhodlal dať oba vtáčiky do kopy. Prvé okamihy boli trochu napäté, ale nakoniec sa oba vtáčiky zblížili a odchovali aj prvé mláďatá.
Znášanlivosť:
Sú to vtáčiky síce spoločenské a znášanlivé, ale opatrnosti nikdy nie je dosť. Ja ich chovám v klietkach samostatne alebo vo voliérach v podstate so všetkými druhmi, ktoré mám v chove. Na počudovanie chovateľov aj s astrildami. Opatrný treba byť v prípade hniezdenia týchto vtáčikov, kedy jednotlivé páry prenasledujú príslušníkov svojho druhu pri chránení svojho hniezdneho teritória. Nie sú to však prenasledovania na život a na smrť, pokiaľ majú dostatok priestoru a hniezdnych búdok na výber. Tiež sa stáva, že takýmto spôsobom prenasledujú nového príslušníka svojho druhu, ktorého vpustíte medzi ostatné papagáje spevavé. Zvyčajne po týždni už na neho ani nereagujú.
Rozlišovanie pohlavia:
Rozlíšenie pohlavia je u tohto papagája jednoduché – samci sú výraznejšieho sfarbenia a na chrbte majú červenú škvrnu. V základnom prírodnom sfarbení je samec zelený s žltkastým bruchom a modrozelenými krídlovými krovkami. Prírodná samica je sivozelená s miernymi odtieňmi ostatných farieb. V súčasnej dobe sú už vyšľachtené rôzne farebné mutácie. Ťažko by ste hľadali červenú škvrnu na chrbte u samčeka modrých variant (výnimku tvorí európsky variant, kde však modrá nie je až taká výrazná, skôr sivá), albina alebo u opalínových, či oranžových mutácií, kde býva problém pohlavie rozlíšiť. V takýchto prípadoch je lepšie nechať si poradiť skúseným chovateľom.
Chovné zariadenie:
Papagáje spevavé sú ideálne pre chovateľov, s obmedzenými možnosťami priestorov na chov. Uspokoja sa aj so stredne veľkými klietkami. Ja sám som v začiatkoch tieto operence úspešne odchovával v klietke o rozmere 80 x 45 x
Potrava:
Kŕmime zmesou pre stredne veľké papagáje rôznymi druhmi zrnín, slnečnicou a kardi, ktoré sú bežné k dostaniu. Ako pochúťku im podávam klasy senegalského prosa, ktoré veľmi obľubujú. Senegalské proso je vhodné aj pri preprave vtákov na dlhšie vzdialenosti. Zo zeleného krmiva a ovocia majú v obľube jablko, nastrúhanú mrkvu s piškótou, čínsku kapustu, šalát (tu chcem upozorniť na skutočnosť, že vtáčiky po ňom preháňa, takže opatrne s ním a len v malom množstve), špenát, listy kapusty a púpavy. Nepohrdnú ani kukuricou a zrnom v mliečnej zrelosti. Tiež je dobré podávať naklíčené proso a s ochotou prijímajú aj naklíčený lúpaný ovos. S obľubou majú namočené piškóty vo vode na miske. V čase odchovu mladých používam vaječnú miešanku (na tvrdo uvarené vajíčko zmiešané s nastrúhanou mrkvou a postrúhanými piškótami alebo strúhankou a doplnené o vitamíny ako je Roboran alebo Vitamix EX). Môžeme zahrnúť do jedálnička tiež drobné múčne červy, mravčie kukly, ale mne to vtáčiky moc nekonzumujú.
Ako doplnky používam sépiové kosti, jódový blok, piesok a tiež zužitkujem drvené škrupiny z vajec, ktoré som použil na miešanku. Vitamínové kvapky, ktoré podávam vtákom vo vode sú AD3 a E. Samozrejme dávkovanie treba dodržať podľa príbalového letáku.
Hniezdenie:
Vtáky nechávame hniezdiť vo veku nie menej ako 12 mesiacov. Chovný pár je niekedy problematické dať dohromady. S vlastných skúseností môžem potvrdiť, že nákupom vtáčikov len po jednom páre nestačí. Nie však každý má možnosť si dovoliť chovať viac párov. Neostáva potom nič iné, len niektorého z partnerov vymeniť. Vzhľadom k tomu, že máme väčší počet týchto vtáčikov, uprednostňujeme vlastný výber partnerov, avšak s cielenou genetikou tak, aby boli odchované mláďatá s požadovanými vlastnosťami. Vtáčiky hniezdia v rôznych typoch búdok. Nie je na mieste povedať, ktorý typ búdky im práve vyhovuje, lebo každý pár je vo výbere búdky iný. Hniezdia ako v búdkach stojatých, tak aj v ležatých, celodrevených a tiež v sololitových. Preto je potrebné ponúknuť vtáčikom viac typov búdok na výber. Na výstelku používame drevené hobliny, ktoré si potom samička rozdrví na menšie piliny. Znáška pozostáva z minimálne troch vajíčok až do osem. Nie vždy sú všetky vajíčka oplodnené a preto po týždni neoplodnené vajíčka z hniezda odstraňujeme, aby nedošlo k zachladeniu oplodnených vajíčok, čím zvýšime šancu na vyliahnutie ostatným vajíčkam. Na znáške spravidla sedí samička a samček ju chodí kŕmiť. Inkubácia trvá približne 18 až 20 dní. Pri prírodných vtákoch, škoricových a lutinách sa dá už počas rastu mláďat v búdke rozpoznať, či sa jedná o samčekov alebo samičky podľa červenej škvrny na chrbte. Aj tu chcem upozorniť na to, že v chove máme aj samičky lutiná s červenou škvrnou na chrbte a nejedná sa o opalínovú mutáciu. Vyskytli sa v chove aj škoricové samičky s červenou škvrnou. U samičiek však táto škvrna nie je nikdy taká veľká ako u samčekov. Búdky na hniezdenie je dobré prispôsobiť na otváranie z dôvodu kontroly mláďat, ale aj čistenia. Kontrolu búdky spravidla rodičia znášajú dobre. Nestalo sa mi, že by z tohto dôvodu došlo k úhynu mláďat. Po vyletení mláďatá odstavujem samostatne od rodičov. Nie však z dôvodu, aby nedošlo k často popisovaným útokom samca na mladé, ale kvôli nerušenému priebehu ďalšieho hniezdenia. Chovný pár nenechávam hniezdiť za sebou viac ako tri krát. Potom pár z chovného zariadenia odoberáme a nasadíme nový chovný pár.
