Chov exotického vtáctva
Alexander malý
(Psittacula krameri)
Anglicky: Rose-ringet parakeet
Nemecky: Halsbandsittich
Pôvod:
Hniezdi v savanách Afriky a južnej Ázie. Ďalej sa vyskytuje v Indii, na Srí Lanke, je vysadený na Mauríciuse, na Strednom východe a v Singapúre. Jeho prirodzeným biotopom sú listnaté oblasti a kultúrna krajina. V niektorých častiach Európy, hlavne západných žije voľne, predovšetkým v mestských parkoch. Na ojedinelých miestach tu dokonca aj hniezdi. V tomto prípade sa však jedná o potomkov dovezených jedincov, ktorí utiekli z ľudskej opatery. Ázijský poddruh alexandra malého má červený zobák, zatiaľ čo africké poddruhy majú zobák čierny.
Vek:
Priemerný vek sa udáva 15 – 20 rokov. Niekedy sa dožívajú aj vyššieho veku.
Charakteristika druhu:
Títo vtáci radi vysedávajú na vyvýšenom a suchom mieste. Na zemi sa zdržujú iba málokedy. Svoje hniezdo si radi upravujú podľa seba, čo robia bohužiaľ aj s bydielkami, ktoré musíme často vymieňať za nové. Noc trávia tieto papagáje hlavne v búdke, a to aj mimo hniezdnu sezónu, preto by nemala chýbať v žiadnom chovnom zariadení počas celého roku. Už aj indický vládcovia si vysoko cenili tohto papagája. Tento papagáj upúta hlavne svojím výzorom, typickým hlavne pre veľké papagáje. Má veľký červený zobák, ktorý je pri mladých sfarbený mierne do čierna. Dlhý chvost, ktorý je pri samičkách a mladých jedincoch kratší ako pri dospelých samcoch. Mladé jedince sa podobajú na matku, ale majú kratší chvost a bledšie perie. Rozlišuje sa viacero farebných mutácii, ako sú: modrá, žltá, šedá ale vyskytuje sa aj biela, fialová a škoricová. Tieto mutácie sa odlišujú iba farbou a cenou za ktorú ich kúpite. Ďalšou typickou vlastnosťou je, že dospelí samčekovia majú okolo krku obojok, ktorý je charakteristický hlavne pre Alexandre malé.
Náročnosť:
Nemajú veľké nároky na chov a sú už aj pomerne cenovo dostupné. Upútajú vás svojím správaním, ktoré je typické hlavne pre veľké papagáje, ako napríklad držanie potravy v nohe, výnimočným spevom, s ktorým sa pri malých druhoch nestretnete. Keď sa im však dostatočne nevenujete, hlasno kričia a vyprosujú si pozornosť. Stačí, ak sa im občas prihovoríte alebo ich aspoň na pol hodinu denne vypustíte z klietky, ak ich chováte v menších klietkach. Alexander sa nedá porovnať s inými malými druhmi. Určite upúta vašu pozornosť a obdiv. Keď si ho kúpite, nebudete ani chvíľku pochybovať, či ste sa rozhodli správne. K vám a do vašej rodiny sa dostane živé striebro, ktoré nebude nudne sedieť na bidielku. Keď si vás obľúbi, tak vám bude oddaný až do konca života, ale ak budete musieť niekde odísť alebo odcestujete na dovolenku, zaobstarajte mu dobrého opatrovateľa. Nebude mu to prekážať a keď sa vrátite, privíta vás so spevom, ktorý je typický hlavne pre samčeka.
Znášanlivosť:
Alexandra malého je najlepšie chovať v pároch vo vonkajších voliérach. Ak sa tento vtáčik dostane do ľudskej spoločnosti ako mláďa a je o neho dobre postarané, výborne sa dá skrotiť, stane sa prítulným a dokonca sa môže, aj keď nie dokonale naučiť rozprávať. Veľmi radi popiskujú rôzne melódie, ktoré sa dokážu veľmi ľahko naučiť. Pokiaľ sú rušení alebo vidia či počujú niečo neobvyklého, rozkričia sa a vedia byť veľmi hluční. Často takto reagujú pri vstupe neznámych ľudí do chovného zariadenia alebo do ich blízkosti. Nie sú to preto priveľmi vhodní vtáci do domácností v husto obývanom okolí. S ostatnými druhmi vtáctva nie sú moc znášanliví, lepšie je chovať ich samostatne.
Rozlišovanie pohlavia:
Rozdiel medzi oboma pohlaviami sa dá rozpoznať podľa čierneho obojku na krku pri samčekovi, ktorý u samičky chýba. Samička ho máva ružovkastý, nikdy nie čierny. Kým sa však obojok u samčekov vyfarbí trvá to aj dva roky, do tej doby sa všetky mladé vtáky podobajú samičkám.
Chovné zariadenie:
V priestornej vonkajšej voliére s úkrytom alebo prístreškom proti vetru a mrazu sa títo bohato sfarbení vtáci cítia najlepšie. Drôtené pletivo musí byť pevné, preto že nedbalo upevnené alebo jemné pletivo môžu títo vtáci veľmi ľahko prehrýzť. Výsadba rastlinami v chovnom zariadení tiež nemá z tohto dôvodu veľký zmysel. Ak niekto náhodou chová tieto vtáky vo vtáčich izbách, tiež treba dať pozor na inú úpravu stien ako z muriva. Vtáci totižto vytrvale obhrýzajú všetko, čo nájdu a vyhrýzajú tiež diery do muriva a stien.
Potrava:
Týmto vtákom môžeme dávať zmes semien pre stredné papagáje, ktorú budeme dopĺňať dávkami zeleniny a ovocia a trochou vaječné miešanky. Radi stále niečo obhrýzajú. Aby sme uspokojili ich potreby, pravidelne ich zásobujeme čerstvými vŕbovými vetvičkami. Ako doplnky im podávame sépiovú kosť alebo minerálne kamene. Ako maškrtku veľmi obľubujú rôzne orechy a piškóty.
Hniezdenie:
Ak sa usilujeme o odchov alexandra malého, je dôležité premiestniť pár do samostatnej voliéry, kde bude čo najmenej rušený. Rušenie akéhokoľvek druhu tieto vtáky často od hniezdenia odrádza. Ak majú dostatok pokoja, stanú sa výbornými rodičmi, ktorí svoje mláďatá vychovajú v poriadku. Vtáky mladšie ako 2,5 až 3 roky by sme nemali nechať hniezdiť. Šanca na úspech je väčšia keď vydržíme počkať na jedincov starších ako 3 roky. Búdka musí byť zhotovená z pevného dreva. Zavesíme ju asi vo výške
