Zlatoprska malá

(Amandava subflava)

Anglicky : Golden-breasted Waxbills

Nemecky: Goldbrüstchen

Pôvod:

Vo voľnej prírode sa vyskytuje od Senegalu po Etiópiu, na juh potom k Transvaalu, Natalu a severnému Kapsku. Obýva stepy, pobrežné krajiny, močiare a etiópske hory až do výšok 2500 m. Mimo dobu hniezdenia sa združuje do veľkých kŕdľov v blízkosti vodných zdrojov. Aj v období hniezdenia sú títo vtáčikovia spoločenskí, boli objavené celé hniezdne kolónie. Vo voľnej prírode sa zlatoprska malá živí semenami a hmyzom, ktorý zbiera hlavne na zemi, kde sa tiež rada často zdržuje. V období reprodukčného kľudu žije vo vtáčich spoločenstvách.

Vek:

Títo vtáčikovia sa dožívajú veku okolo 8 rokov.

Charakteristika druhu:

Zlatoprska malá je jedným z najmenších vtáčikov z astrildovitých. Dĺžka tela dosahuje veľkosť neuveriteľných 9 centimetrov. Je to mierumilovný a kľudný vták. Napriek svojej veľkosti sú to vtáci veľmi aktívni. Celý deň sa pohybujú vo všetkých častiach voliéry a na zemi zháňajú potravu. Tieto vtáčiky sú úplne ideálne na chov v paneláku. Zlatoprsky malé sa veľmi radi kúpu. Kúpeľňu im nenechávame a hneď po okúpaní ju odstránime, aby sa nenapili znečistenej vody. Predkladáme im ju viac krát do dňa, aspoň štyri krát.

Náročnosť:

Vtáčiky nie sú obzvlášť náročné. Obtiažnejší je však ich odchov. Nie všetky páry sa dokážu postarať spoľahlivo o svoje potomstvo. Mnohé páry síce mladé vysedia, ale potom ich z neznámych príčin opustia. Teploty v chovateľskom zariadení by nemali klesnúť pod 15° C. Zlatoprsky sú pomerne odolní vtáci. Izbové teploty sú podľa mňa pre ne optimálne. Sú vtedy čulé a je veľká pravdepodobnosť, že sa dostanú do hniezdnej nálady.

Znášanlivosť:

Zlatoprsky sú ako v klietke, tak aj vo voliére so všetkými ostatnými vtákmi znášanlivé. Len v čase hniezdenia sú voči vlastnému druhu útočné, preto je vhodné ich v tomto období chovať iba po pároch.

Rozlišovanie pohlavia:

Rozdiel medzi pohlaviami je jednoznačný. Samičky majú menej výrazné zafarbenie a nemajú červený očný prúžok. Samčekovia sa dajú rozoznať tiež podľa spevu. Ten je počuteľný hlavne v období toku.

Sú známe dve zemepisné formy, a to zlatoprska malá stredoafrická (Amandava subflava subflava) a zlatoprska malá juhoafrická (Amandava subflava clarkei), tu je samček sfarbený ako u zlatoprsky stredoafrickej, ale je o niečo väčší a celý spodok tela má svetložltý, bez oranžového nádychu. Pruhy na bokoch má tmavšie a ostrejšie ohraničené.

Chovné zariadenie:

Zlatoprsky sa môžu chovať ako vo vonkajších, tak i vo vnútorných voliérach. Zlatoprskám sa tiež bude dariť v priestornej chovnej klietke. Pred premiestnením zlatoprsiek do chovných zariadení je nutné buď vykonať úpravy, alebo už pri ich samotnej výstavbe položiť dôraz na pletivo alebo mriežky, tak aby pomedzi oká alebo medzery nemohli zlatoprsky vyletieť von. Medzera medzi mriežkami a veľkosť ôk by nemala byť väčšia ako 9 mm. Vzhľadom k veľkosti týchto vtáčikov je to veľmi dôležité. Zlatoprsky totiž majú snahu sa každou malou medzerou doslova prepasírovať von. Choval som ich v klietkach bedňového typu o rozmeroch 90 x 45 x 70 cm (š x h x v). Naopak, jeden známy chovateľ ich choval v pivnici s výletom do von, kde sa mali možnosť od skončenia posledných jarných mrazov a začiatku prvých jesenných mrazov vyhrievať každý deň na slniečku a tiež možnosť preletieť.

Potrava:

Kŕmime ich drobnými semenami prosa, moháru, čumízou, senegalským prosom v klasoch a inými druhmi prosa, ktoré majú tenkú šupinu. Vhodné pre kŕmenie zlatoprsiek sú štandardné zmesi zrnín pre drobné exoty, ktoré sú bohaté predovšetkým na rôzne trávne semená. Uvedené zrniny môžeme tiež nakličovať. Zo zeleného krmu predkladáme ovocie, zeleninu. Veľmi radi mali jablká a piškóty. V období kŕmenia mladých nesmie chýbať vaječná miešanka. Literatúra a skúsenosti chovateľov zdôrazňujú na potrebu hmyzu pri odchove mladých. Aj tu sa názory chovateľov v dnešnej dobe rozchádzajú, pretože niektorí odchovali už zdarne potomstvo aj bez živočíšnej potravy. Doporučuje sa podávať hlavne mšice, mravčie kukly, ktoré zlatoprsky radi konzumujú. Jedálniček je potrebné doplňovať gritom a komerčnými vitamínovými a minerálnymi prípravkami.

Hniezdenie:

Na miesto stavby hniezda alebo výber hniezdnej búdky nie sú zvlášť náročné. Prednosť však dávajú búdkam umiestneným vo vyšších miestach voliéry. Hniezdo stavajú z jemného sena a kokosových vlákien. Samček toká bez stebla v zobáku tak, že stojí s našuchoreným perím a vejárovite rozloženým chvostom a robí predklony v smere od samičky alebo tiež mierne poskakuje s predklonmi na opačnú stranu ako stojí samička. Potom sa náhle otočí, stočí chvost smerom k samičke, ešte viac našuchorí perie a poskakuje priamo smerom k samičke. Samička rozochveje chvost a samček sa s ňou za trepotu krídel pári. Samček niekedy samičku prenasleduje. Spev samčeka vzhľadom k veľkosti vtáčikov je pomerne hlasitý. Znáška pozostáva z 3 - 6 vajíčok. V prípade zahniezdenia je potrebné vysadiť vaječnú miešanku, aby vtáčiky neopustili znášku a nezačali hniezdiť nanovo. Doba sedenia je 11 - 12 dní. Rodičia sa cez deň striedajú na znáške, v noci však sedia obaja. Sedia veľmi tvrdo a vôbec sa nedajú rušiť, aj keď kontroly hniezda netreba vykonávať príliš často. Vyliahnuté mláďatá majú bledo ružovú kožu, zarastenú žltobielym páperím. Mladé opúšťajú hniezdo za 21 dní a ešte jeden až dva dni pred vyletením sú s nimi obaja rodičia v búdke. Po dovŕšení 5 - 6 týždňov života sú samostatné. Do tej doby trávia noci v hniezde, z ktorého predtým vyleteli. Mláďatá je potrebné po osamostatnení vždy premiestniť od rodičov, pretože samček zvykne byť k nim dotieravý a prenasleduje ich. Hniezdne búdky by mali byť štandardných rozmerov. Teda 12 x 12 x 12 cm, niekedy radšej väčšie. Niektorí chovatelia dosiahli úspechov vo vydlabanom kokosovom orechu. Pri dostatku zelene si zlatoprsky postavia hniezdo aj v ňom. Zahniezdili aj v prítmí viniča a jeho hustých listoch vo voliére, kde si vystavili v jeho konároch samostatne stojace hniezdo. Je častokrát bežné, že skôr ako sa mladé osamostatnia, rodičia už zasadnú na ďalšiu znášku. Táto nová znáška však vo väčšine prípadov vyjde navnivoč. Buď ju rodičia opustia alebo bývajú vajcia čisté, niekedy ich zase rozbijú mladé, keď sa vracajú na noc do hniezda.