Striebrozobka spevavá

_{(Euodice cantans)}

_{Anglicky: African Silverbill} 

_{Nemecky: Silberschnäbelchen}

Pôvod:

Striebrozobky spevavé sú rozšírené v Afrike v pásme suchých stepí a polopúští južne od Sahary. Na západe od Senegalu, na východe až po Somálsko. Smerom k juhu je areál rozšírenia väčší len vo východných oblastiach a to až po Keňu. Miestami sa vyskytujú aj na juhu a východe Arabského poloostrova.    

Vek:

Striebrozobky spevavé sa dožívajú v priemere 5 - 6 rokov.

Charakteristika druhu:

Striebrozobka spevavá se vyskytuje v dvoch zemepisných formách, striebrozobka spevavá západná - Euodice cantans cantans a striebrozobka spevavá východná - Euodice cantans orientalis. Striebrozobka spevavá východná je na spodku tela svetlejšia, obzvlášť na bokoch tela. Na krídlach a ramenách má tmavé vlnkovanie. Západná forma je na bokoch vo farbe veľmi variabilná, starší vtáci mávajú niekedy výrazné vlnkovanie. Vždy sa však nájde na bokoch svetlo okrové sfarbenie.Veľkosť tela je približne 11cm. Samčeka od samičky nie je možne s istotou určiť. S istotu ho môžeme určiť podľa spevu samčeka, inak sú úplne rovnakí. Na chov je vhodná vonkajšia alebo vnútorná voliéra, môže byť tiež chovná klietka. Mne sa osvedčil chov v klietkach debnového typu.

Náročnosť:

Zahniezdia aj v malých klietkach. Myslím si, že po pestúnkach japonských a zebričkách, ktoré sú dnes už celkom domestikovanými vtákmi, môžme považovať striebrozobky za najľahšie odchovateľné astrildovité vtáky. Sú to celkom nenároční vtáci, ktorí si v klietke vystačia len so suchým prosom a dokonca dokážu vychovať i mláďatá. Spoľahlivo vychovávajú mláďatá dokonca aj čerstvo importovaní vtáci.

Znášanlivosť:

Striebrozobky nie sú medzi sebou agresívne, skôr naopak. Jednotlivé páry by znášali vajíčka do jednej búdky a spoločne v nej aj nocovali, takže nádeje na úspešný odchov by sa nám znížili na minimum.

Rozlišovanie pohlavia:

Pohlavie je problém určiť. Samozrejme, že najspoľahlivejším znakom je spev samca. Našťastie samci spievajú takmer stále, okrem okamihov, kedy ich práve pozorujeme. Dajú sa však ľahko pristihnúť. Pozor, samice síce nespievajú, ale dve samice chované spolu napodobujú činnosť samcov, tancujú takzvaný svadobný tanec so steblom v zobáku a dokonca imitujú aj párenie. Vraj sa dá pohlavie rozoznať aj podľa sfarbenia ramien, respektíve medzi ramenom a telom, kde sú samci tmavší. Musíte mať fakt skutočne dobré oko.

Chovné zariadenie:

Striebrozobky spevavé tak isto ako aj pestúnky japonské sú ideálne pre chovateľov, s obmedzenými možnosťami priestorov na chov. Ideálna veľkosť klietky pre jeden pár by mala byť aspoň 80 x 60 x 40 cm. Momentálne ich chovám v klietkach o rozmere 100 x 80 x 45 cm a vo voliére 120 x 275 x 120 cm, kde sú však plachejšie a častejšie ich vidno iba v búdkach. Na klietkach a voliérach používam či už originál mriežky, ktoré dostať zakúpiť alebo králikárske pletivo s medzerami nie väčšími ako 12 mm. Pletivo mám poplastované, kostra voliér je z drevených hranolov a tiež klietky majú drevený základ v ktorom sú osadené už spomínané mriežky.

Potrava:

Ako krmivo sa používa zmes pre drobné exoty, trávne semená. Vaječná miešanka, ďalej zmes pre hmyzožravé vtáky (All Pet, apod.) s podielom sušeného hmyzu, ďalej môžeme podávať mravčie kukly (skladujeme mrazené) pokiaľ možno nie sušené, jedálniček môžeme dopĺňaťt aj živým hmyzom napr.: octomilky, mšice v prípade, že nestačí voľne nachytaný hmyz, ďalej grit a piesok pre dobré trávenie, sépiovú kosť.

Hniezdenie:

V období hniezdenia je možné chovať vtáky aj vo väčšom počte, je mierumilovná a k vtákom svojho druhu tolerantná, podmienkou je iba priestornejšia voliéra, či už vonkajšia alebo vnútorná husto osadená. Hniezdo si postaví takmer kdekoľvek, v polootvorených búdkach (tie si u mňa obľúbili najviac), košíkoch, atď. Ako stavebný materiál používá jemné perie, zvieracie chlpy. Samička spravidla znáša 4 - 6 vajíčok, na ktorých sa 12-13 dní striedajú obaja partneri. Počas noci v hniezde u mňa sedel zväčša samček alebo obaja rodičia. Mláďatá majú pokožku tmavo sivú, holú, zobák s ústnym otvorom je nápadne veľký, žlto lemovaný. Pôsobí dojmom, že je väčší ako ostatok tela. Vzhľad mláďat je celkom odlišný od vzhľadu ostatných mláďat rodu Lonchura, kam radíme aj pestúnky japonské. Niektoré pestúnky sa mláďat striebrozobiek vyložene boja a nekŕmia ich. Asi vo veku 3 týždňov vyletujú mláďatá z hniezda. Zhruba ďalšie 2 týždne sú dokrmované rodičmi.