Amadina Gouldovej

(Chloebia Gouldiae)

Anglicky: Gouldian Finch

Nemecky: Gouldamadine

Pôvod:

Je rozšírená v severnej tropickej austrálii s výnimkou Yorského polostrova. Žijú v nekonečných savanách od severozápadného pobrežia po severovýchodné až na juh. Jeden z hniezdnych areálov je hora Kimberley, ktoré patria k najteplejším miestam na južnej pologuli.

Vek:

Amadiny Gouldové sa dožívajú v priemere 7 rokov.

Charakteristika druhu:

Vo svojej domovine sa tieto vtáčiky vyskytujú tam, kde sa denná teplota pohybuje v rozmedzí 40-45º C a v noci neklesá pod 20º C. Teplota, kedy prebieha obdobie dažďov je okolo 30º C. V súčasnosti je preto možno uprednostňovaný chov týchto vtáčikov v panelákoch, alebo všeobecne vo vnútorných voliérach, či izbách. Je to prostredie, ktoré sa ukazuje pre nich ako vyhovujúce, kde je teplota prostredia 20-25º C, sucho a relatívna vlhkosť 45-60%. Tieto podmienky vtáčikom vyhovujú. Sú však aj chovatelia, ktorí tieto vtáčiky chovajú aj s výletmi do vonku a povedal by som, že sa im darí. Avšak obdobie, kedy by sme im mohli dovoliť vyletovať von, by malo byť len v letných mesiacoch. Zbytočné experimenty a nedodržanie pravidiel ich chovu by mohlo mať za následok ich nenávratné poškodenie zdravia, prípadne samotný úhyn.

Náročnosť:

Tu nie je jednoznačne možné povedať, či sú vtáčiky náročné alebo menej náročné. Rozdielnosť názorov je protichodná. Ja môžem skonštatovať akurát toľko. V minulosti nebolo toľko vitamínových a minerálnych prípravkov, kvalitného krmiva ako je dnes. Ja som v minulosti vtáčiky choval, ale odchovu som sa od nich nikdy nedočkal. Na moje sklamanie tieto vtáčiky nevydržali veľmi dlho a nakoniec som to po viacnásobnom nákupe chovného materiálu vzdal. Dnes sú už však podmienky na ich chov ďaleko lepšie. Napriek tomu by som však neodporúčal s ich chovom začiatočníkom, ktorý nemajú žiadne skúsenosti s chovom vtáčikov. Doporučil by som im menej náročné druhy vtáčikov z radu astrildovitých, pri ktorých budú mať možnosť získať skúsenosti, znalosti v spôsobe hniezdenia vtákov a v neposlednom rade aj s tými menej atraktívnymi a to rôznymi chorobami. Nechcem tým však nikoho podceňovať! Nikde nie je napísané, že aj nováčik nemôže dosiahnuť v ich chove a odchove veľké úspechy. Preto je na každom z nás, aby si dobre zvážil, čo všetko obnáša chov tohto prekrásneho operenca.

Znášanlivosť:

Tieto vtáčiky sú nádherné svojim zjavom. Už pri pohľade na ne vám vyrazia dych ich výrazné farby a ich usporiadanie. Vtáčiky pôsobia veľmi dôstojným dojmom. Sú to vtáčiky veľmi aktívne, chovné zariadenie preliezajú celý deň, naopak sú veľmi tiché a opatrné. Časom si však na chovateľa privyknú a neplašia sa v jeho prítomnosti pri kŕmení alebo kontrole hnieznych búdok, tým nechcem povedať, že skrotnú a budú vám sadať na plece alebo na prst. Aj tu však existujú výnimky a sú chovatelia, ktorí takéto skúsenosti majú. Zároveň sú to vtáčiky veľmi zvedavé a obkukujú vždy niečo nové. Vtáčiky sú to veľmi spoločenské, ktoré vyhľadávajú spoločníkov vo svojích radoch - druhu, kde aj jedinci rovnakého pohlavia sa navzájom čistia a upravujú si perie. Nezhody a agresivitu som u týchto vtáčikov zaznamenal len výnimočne. Sú to vtáčiky veľmi spoločenského cítenia a znášajú sa so všetkými príslušníkmi chovného zariadenia. Jediným väčším problémom pri ich chove je ich preľakanosť pri vnímaní nových zvukov, ktoré nepoznajú a vtedy bezhlavo poletujú po celej klietke, kým sa neupokoja. Môžu niekedy opustiť aj znášku. Z toho vyplýva, že je dobré, keď vtáčiky chováme v priestoroch, kde sú čo najmenej vyrušované a malá pravdepodobnosť nečakaných rušivých elementov. Ich veľmi obĺubenou činnosťou je kúpanie a čistenie peria im dokáže zabrať desiatky minút.

Rozlišovanie pohlavia:

Poznáme tri základné formy, ktoré boli v minulosti považované za samostatné druhy a to čiernohlavú, červenohlavú a žltohlavú. Rozdiel medzi pohlaviami poznať jednoznačne. Neterba čakať na spev samčeka. Samičky mávajú spravidla matnejšie perie ako samčekovia a v období hniezdenia im černie zobáčik. U samčeka sú dve prostredné chvostové pierka o niečo dlhšie ako u samičky. Čo sa týka sfarbenia, tu by som chcel povedať, že dnes existuje mnoho farebných mutácií týchto vtáčikov, takže čo sa týka intenzity sfarbenia by som bol opatrnejší. Pastelová mutácia týchto vtáčikov je dnes veľmi zradná a pohlavie vie určiť len skúsený chovateľ.

Chovné zariadenie:

Keďže som spomínal, že je vhodné ich chovať vo vnútorných priestoroch bytu alebo v izbe, je vhodný klietkový chov v klietkach debnového typu. Neodporúčam, celokovové klietky, kde by vtáčiky nemali dostatok kľudu a súkromia. V klietkach debnového typu sa cítia bezpečnejšie a nedochádza tak často k ich preľakaniu a plašeniu. Rozmery takýchto klietok by mali byť minimálne š-50 cm x v-40 cm x h-30 cm. Je to samozrejme individuálne. Vybavenie týchto klietok nemusí byť obzvlášť náročné. Dbajme však na to, aby sa v zariadení cítili vtáčiky pohodlne. Bidielka doporučujem rôznej veľkosti (hrúbky) a ideálne by bolo aj iného sklonu. Hlavne majme vždy na mysli to, aby vtáčikovia mohli dosadať na ne pod iným uhlom a s rôznym priemerom úchopu bidielka. Dôležité je hlavne to, aby vybavenie bolo rozložené účelne aj vzhľadom k samotnej údržbe klietok. Dizajn a typy klietok je vecou každého chovateľa. Ja som uprednostňoval klietky debnového typu spredu od vrchu do polovice vybavené odklopnou mriežkou, z druhej polovice sklo a v spodnej časti vysúvací šuflík. Mal som aj vitríny s prednou časťou celosklenenou, avšak tam bola údržba o niečo náročnejšia. Čo sa týka umelého osvetlenia, tak vo vitrínach som svietil celodenne. Dôležitá vec je odoberať kúpelničku po okúpaní vtákov, lebo po zašpinení vody sú to vtáčiky veľmi chúlostivé na črevné choroby a katary.

Potrava:

Na kŕmenie podávame zmes pre drobné exoty (hotové zmesi napr.: od firmy Versele-Laga, Witte Molen, apod.), trávne semená. V obľube, tak ako u všetkých astrildovitých majú predovšetkým drobné druhy zrnín ako napríklad senegalské proso v klasoch. V dobe hniezdenia podávame vaječnú miešanku (dajú sa kúpiť aj hotové zmesi napr.: od firmy Orlux, CéDé, a pod.), predklíčené semená. Je dôležité a potrebné zaistiť dostatočný prísun vápniku, buď prostredníctvom drvených vaječných škrupín, sépiových kostí, prípadne nejakého vitamínového prípravku (napr.: Calci-Lux od  firmy Orlux). Jedálniček môžeme doplniť a spestriť o zelené krmivo, ovocie alebo zeleninu. Vtáčikom treba ponúknuť ku konzumácii aj krmivá živočíšneho pôvodu a to hlavne mravčie kukly. Ďalšou neodlučnou súčasťou je grit a piesok pre dobré trávenie. Na podporu ich zdravia je potrebné používať rôzne vitamínové preparáty, ktorých je už dnes na trhu od rôznych výrobcov veľmi veľa.

Hniezdenie:

Amadina Gouldová hniezdi v búdkach (12 x 12 x 15 cm - polootvorených alebo s vletovým otvorom cca 5 - 6 cm). V prírode si hniezdo nestavia, ale zväčša obsadzuje opustené hniezda papagájov a pod. Hniezdo iba upravia, vystelú hniezdnu kotlinku perím, či jemnou trávou alebo sisalovými vláknami, chlpmi. Znáška pozostáva zo 4 až 6 vajíčok, ktoré zahrievajú 14 až 16 dní striedavo obaja rodičia. Vo veku 22 až 24 dní opúšťajú mladé hniezdo a za ďalších 14 dní sú úplne samostatné.